V tomto školskom roku ZŠ 8. mája vo Svidníku využíva grant v projekte Erasmus+ pod názvom Drevená cesta. Naším cieľom je posilnenie európskeho rozmeru výučby a učenia sa prostredníctvom šírenia vedomostí o spoločnom európskom dedičstve, takisto prispievanie k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru prostredníctvom zapojenia sa do cezhraničných výmen a spolupráce a na realizáciu vysokokvalitných projektov mobility. Žiaci sa naučia mnoho z histórie, z geografie, z dôležitosti chrániť a propagovať kultúrne dedičstvo, zdokonalia sa v angličtine, informatike a v ďalších predmetoch. Oboznámia sa s kultúrou iných krajín so spoločným kultúrnym motívom.
Prvá skupinová mobilita žiakov sa konala od 7.11.2022 do 11.11.2022 v Rumunsku. Našou hosťujúcou školou bolo Liceul Teoretic Nagy Mózes v rumunskom meste Târgu Secuiesc, ktoré vzdeláva žiakov a študentov od 6 do 19 rokov. Sme vďační, že škola prijala dve školy zo Svidníka, Gymnázium Duklianskych hrdinov a ZŠ 8. mája, a tak sme mohli naplniť aj myšlienku zeleného cestovania v rámci spoločného zdieľaného autobusu pri výletoch a mnoho sa od skúsených gymnazistov v tomto projekte priučiť.
Pondelok. A je to tu, 5:00 hodín ráno a my sme všetci síce nevyspatí, ale natešení, že Rumunsko nás čaká. Cesta sa už od prvých kilometrov niesla v smiechu a radosti. Väčšina z nás ešte dospávala. Zrazu, ani nevieme ako, ale Slovensko je už za nami, prešlo pár hodín a taktiež Maďarsko za nami. Rumunské hranice v nedohľadne. Kontrola pasov, čakanie, zmena peňazí, pauza a pokračujeme. Našou prvou veľkou zástavkou bolo rumunské kúpeľné mestečko Baile Felix neďaleko mesta Oradea, kde sme zašli na obed do reštaurácie s príznačným názvom Casa Transilvania. Po tradičnom rumunskom obede sme išli pozrieť neďaleký drevený kostolík. Drevený kostolík v Băile Felix je veľkolepá pamiatka, ktorá bola postavená v roku 1785. Bol pekne vyrezávaný a my sme už tušili, že drevené pamiatky budú klenotom Rumunska, podobne ako u nás. Už len pár hodín pred nami. Cestou sme sa nasmiali, naspievali, narozprávali. Náš dlho očakávaný cieľ s názvom Târgu Secuiesc už vidíme na diaľničných tabuliach. Už sa nemôžeme dočkať, kedy konečne prídeme na internát Gábor Áron, len v tom sme zistili, že sme zle odbočili. Tak zapojiť všetky hlavy dokopy a zorientovať sa, kde sme, aby sme došli do cieľa. Vďaka našim skvelým šoférom sme to zvládli „ľavou zadnou“. Tak, a je to tu. Cieľ. Došli sme v zdraví a spokojní. Zisťujeme, že v Târgu Secuiesc je o hodinu viac, ako u nás.
V utorok nás čakalo vyučovanie. Ale nie obyčajné. V Liceul Teoretic Nagy Mózes nás srdečne privítal pán riaditeľ Andras Bejan a pani učiteľky Kinga Pécsi, Rita Fülöp a Kinga Aczél. Novým spolužiakom sa patrí predstaviť. Prezentovali sme starostlivo pripravené prezentácie o Slovensku, o našom meste i o slovenskej drevenej architektúre. Poprechádzali sme sa po škole, nahliadli do jednotlivých tried a spoločne s rumunskými spolužiakmi sme mali vyučovanie. Naša pani učiteľka Ľubomíra Popovcová spolu s rumunskou pani učiteľkou Kingou Pécsi viedli vyučovacie hodiny v anglickom jazyku. Vytvorili sme rumunsko-slovenské skupiny a spoločne sme riešili pracovné listy a vyrábali eko náhrdelníky z náplavového dreva. Vyšli nám nádherné výrobky. Oboznámili sme rumunských spolužiakov s naším virtuálnym turistickým informačným centrom na facebooku pod názvom TIC, ktorý je súčasťou projektu. Hneď sa doňho pripojili, povymieňali sme si kontakty. Našim rumunským spolužiakom sme pripravili ochutnávku slovenských dobrôt. Chutilo im všetko, najviac asi horalky. Poobede sme pokračovali zážitkovým učením spolu s našimi rumunskými spolužiakmi a pani učiteľkou Ritou. Naši rumunskí spolužiaci nám ukázali mesto, zašli sme do centra. Zaujali nás prekrásne vyrezávané drevené brány pred mnohými domami v meste. Navštívili sme múzeum remesiel. Potom sme vyrazili na neďaleký skanzen Pál Hasszmann v dedine Cernat, vzdialenej 10 km od Târgu Secuiesc. Tu sme obdivovali rumunskú drevenú architektúru. Venovali sme sa zmiešaným rumunsko-slovenským skupinovým aktivitám a maľovaním tradičných ľudových motívov na drevo, z čoho vznikli krásne pamiatky – magnetky.
V stredu sme spoločne s rumunskými spolužiakmi a pani učiteľkou Kingou Pécsi navštívili hrad Bran, tiež známy ako Draculov hrad. Hneď v prvej miestnosti viseli portréty panovníkov a my sme zistili, že sme vlastne stále v Uhorsku. Videli sme, ako sa tam kedysi žilo. Vo vitrínach boli odevy, ktoré nosili hradní páni a tiež korunovačné klenoty. Steny zdobili staroveké zbrane, kópie, erby a brnenia. Na stenách viseli portréty obyvateľov hradu Vlada Tepeša, jeho manželky a kráľovnej Rumunska. Veľmi zaujímavé boli 3D obrazy v podzemí, ktoré sa pohybovali za strašidelných zvukov pre návštevníkov hradu. Pozrieť sme si mohli aj mučiareň s rôznymi nástrojmi, ktoré sa používali na mučenie. Ozdobou hradu boli maľované drevené dvere a krásne vitrážne okná s výhľadom na okolitú krajinu a nádvorie hradu, na ktorom boli drevené domy a tiež transylvánske trhy, na ktorých sme si mohli zakúpiť magnetky, tričká a rôzne iné suveníry. Tento hrad je unikát v Európe, a preto ho odporúčame navštíviť. Po návšteve hradu sme sa vybrali do obrovského nákupného domu v meste Brašov. Po nákupoch sme sa išli prejsť po nádhernom námestí Brašova, kde sme videli nádherný kostolík nazývaný Black church, postavený v gotickom štýle.
Vo štvrtok sme vstávali pred siedmou a po raňajkách sme spoločne s rumunskými spolužiakmi a pani učiteľkou Kingou Aczél autobusom cestovali do Busteni. Je to malé horské mestečko rumunskej župy Prahova. Je jedným z najznámejších horských rezortov v národnom parku Bucegi v Rumunsku. Zaoberá sa hlavne drevárskym priemyslom a turizmom. Do hôr vo výške 2384 m.n.m. sme sa dostali lanovkou. Už len prvé výhľady a kroky boli neopísateľné. Výhľad bol dych berúci pre každého z nás a počasie nám prialo. Večer nás čakal good bye evening alebo rozlúčkový večer. Niesol sa v duchu tradičných rumunských i maďarských a slovenských pesničiek i tancov, ale aj macareny či limba.
Týždeň ubehol ako voda a my sme v piatok ráno o piatej vyrazili domov plní zážitkov, nových vedomostí a priateľstiev, zdokonalení v angličtine, obohatení o nové slová v rumunčine a v maďarčine. Ochutnali sme tradičné jedlá, spoznali rumunskú kultúru i folklór a zistili sme, že všade sú príjemní ľudia. Domov sme dorazili okolo 19:00, kde nás čakali naše úžasné spolužiačky s nápisom „Vitajte doma!“
Znalosť cudzích jazykov otvára dvere k novým zážitkom. Srdečne ďakujeme Liceul Teoretic Nagy Mózes - Târgu Secuiesc za perfektne pripravenú mobilitu Erasmus+ a pevne veríme, že v blízkej budúcnosti im budeme môcť ich pohostinnosť oplatiť u nás vo Svidníku. Chceme sa od srdca veľmi pekne poďakovať koordinátorke projektu Ingrid Fedorkovičovej a pani učiteľkám Ľubomíre Popovcovej, Viktórii Husárovej a pánovi učiteľovi Jaroslavovi Gencovi, ktorí sa s nami vybrali na tento nezabudnuteľný výlet. Patri Vám obrovské ďakujeme! A samozrejme, veľká vďaka patrí aj vodičom SAD za bezpečnú jazdu. Ďakujeme, Erasmus+, za túto mobilitu.
Účastníci mobility: Alex Jancura, Natália Ngoc Anh Vu, Ema Malačinová, Katarína Čierniková, Berenika Feckaninová, Ivana Kostilníková, Pavol Malačina, Tamara Simčáková, Ema Šupšaková